Karma

Každý človek má karmu, či o tom vie, alebo nie. Na to, ako sa karma prejaví v živote každého z nás, máme priamy vplyv. Dokonca v každom jednom momente svojím vnútorným stavom ovplyvňujeme to, ako sa karma naplní, čo znamená, že my sami rozhodujeme o tom, či budeme zdraví alebo chorí, či nás vyhodia zo zamestnania alebo iba priateľsky upozornia na chybu...

Čo je to karma? Karma je dôsledok našich predošlých činov, ktoré sa zákonite musia prejaviť, lebo každá akcia vytvára reakciu. Kameň, ktorý hodíte, musí raz dopadnúť, a v dokonalých zákonoch, ktoré pracujú s absolútnou precíznosťou, nie je zabudnutý žiadny náš čin, slovo alebo dokonca myšlienka.

Podľa učení niektorých duchovných majstrov karma neexistuje. Ak si uvedomíme, že účinky karmy priamo ovplyvňujeme (v tomto článku to bude jasne vysvetlené), musíme im dať za pravdu, lebo vlastne karma, ak budeme vedome konať v harmónii so Zákonmi stvorenia, nebude mať na nás negatívny dopad, aj keby bola hocijako ťažká.

Niektorí ľudia na karmu neveria, iní všetko pripisujú osudu a nechajú sa bezradne hádzať životom. Mnohí hovoria o Božej vôli a vo falošnej pokore vravia: „to sa tak malo stať, to mi bolo súdené“. Súdené? To je iba nevedomosť. Nikomu nie je nič súdené a predurčené. Je to iba snaha zbaviť sa vlastnej zodpovednosti za svoj život, nič iné. Nepamätáte sa? Boh dal predsa každému právo slobodného rozhodovania sa. Aká by to bola ale sloboda, keby sme mali dopredu určené to, čo sa má stať? Nič také ako predurčený osud neexistuje – na tom, čo sa nám stane, máme podiel, či už priamo alebo nepriamo, my sami.

Život človeka je podobný hospodárovi, ktorý rozhadzujúc okolo seba sadí do zeme semená a neskôr zbiera úrodu, ktorá z nich vyrastie. Tak niekto kráča rozkvitnutou záhradou a iný sa prediera tŕním a bodľačím; každý podľa toho, čo sadil. Tou zemou je hmotný svet, semenami myšlienky, slová a skutky, a úrodou naša životná situácia a to, čo každodenne od života dostávame. Niektoré semená prinášajú plody okamžite, iné dozrievajú dlho. Je jedno, či sadíme tie semená priamo my, alebo navedieme iných na to či ono a oni potom zasadia niečo do nášho života; lebo nepriamo sme si to čo máme aj tak spôsobili my sami.

Prvý spôsob ako zmeniť svoj život je stať sa vedomý si toho, čo „sadíme“. Ak kopeme do ľudí, tak sa nám neskôr vrátia kopance, ak kradneme, okradnú aj nás... veď je to úplne jednoduchý princíp, stačí sa len pozerať na život okolo seba, vnímať ľudské životy a životné situácie.

Mnohí sú pomýlení tým, že nevidia príčiny úspechu alebo utrpenia, ktoré prežívajú, alebo to, že ich činy neprinášajú okamžite prospech alebo skazu. Je to preto, lebo zákon spätného účinku pracuje svojím vlastným tempom a nie je obmedzený na jeden ľudský život. Ako sa hovorí, Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Práve to spomalenie účinkov myšlienok, slov a činov, ktoré sa deje v hmotnosti, dáva človeku možnosť slobodného konania, a aj čas potrebný k náprave. Veď ak by napríklad neznášanlivosť vytvorila okamžité kŕče v žalúdku, alebo prianie smrti druhému okamžite zabilo toho, kto si to prial, ako by sa mohli nevedomí ľudia vyvinúť na vedomých? Preto sa mnohé dôsledky činov vracajú často až v čase, keď človek dozrie a je schopný znášať účinky toho, čo zasial vedome, aby mu to bolo v prospech, a naučil sa, čo je správne a čo nie. Veď najlepšie sa učí človek na tom, že zažije dôsledky toho, čo konal nesprávne, sám na vlastnej koži (keď to nešlo podobrom). Práve spoznávaním správneho a nesprávneho sa ľudský duch učí rozoznávať, a tým sa stáva vedomým. Karma sa tak preň stáva tým najlepším vychovávateľom.

Ježiš hovoril o karme (zákone spätného účinku) často, ale používal pre ňu iné slová. Hovoril, že ak človek zaseje bodľačie, nemôže zbierať olivy, že dobrý strom nesie dobré ovocie a zlý strom zlé a iné podobenstvá. Slová o zákone akcie a reakcie, ako by sa dala karma výstižne nazvať, však tvorili podstatnú časť jeho kázania. Preto by sme sa mali tomu, čo je karma, snažiť plne porozumieť a uvedomovať si tento proces pri všetkom, čo konáme - veď je to jeden zo základných Božích zákonov.

Ak chceme hlbšie vystihnúť slovo karma, dalo by sa povedať, že človek vlastne netrpí za svoje predchádzajúce činy – veď ako by mohol trpieť za minulosť, ktorá existuje iba v spomienkach? Vo svete ducha minulosť a budúcnosť neexistuje, ale iba večná prítomnosť. Človek trpí iba za to, aký je v prítomnosti. Neodstránil príčiny karmy, nezmenil sa k lepšiemu, preto ho karma môže rovnorodo zasiahnuť. Týmto sa tiež vysvetľuje, prečo sa vykonanie karmy môže opakovať, napríklad v podobe vracajúcej sa choroby. Človek jednoducho neodstránil príčinu choroby, ktorá spočíva v ľudskom duchu, nie na tele; na tele sa totiž prejavujú už len dôsledky. Teda človek netrpí za to, čo urobil, ale za to, že je schopný urobiť niečo také ako kedysi znovu. Niekdajšia chyba je v ňom totiž stále živá a neustále hrozí, že sa znovu prejaví, keď sa k tomu naskytne príležitosť. Karma teda nie je iba nejaký dôsledok minulosti, s ktorým sa už nedá nič robiť, ale niečo živé, čo existuje v našej prítomnosti.

Ako karma funguje? Ak človek urobí niečo pekné, čím pomôže ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú, vytvára si tým dobrú karmu. V praktickej rovine to znamená, že aj jemu niekto pomôže, keď to bude potrebovať – a to v rovnakej miere, ako pomohol on iným. Sledované jemnohmotne si tak tento človek okolo seba vytvoril krásne vibrácie, ktoré mu pritiahnu podobné situácie, aké vytvoril svojím pekným činom iným. Takáto karma dokonca bude slúžiť ako štít a bude ho ochraňovať pred temnými vibráciami a nedovolí, aby sa mu stalo niečo zlé. Ak ale človek urobil niečo pekné pre druhých z vypočítavosti, aby sa napríklad zapáčil svojmu okoliu alebo niečo získal, súbežne s vytvorením pekných vibrácií, ktoré mu prinesú dobrú karmu, vytvára okolo seba temný obal, ktorý zabraňuje účinkom dobrej karmy, aby k nemu prúdila, a tým sa o jej účinky sám pripraví. Rovnako tak zabraňujú vplyvu dobrej karmy aj všetky ostatné temné vibrácie, ktoré človek svojimi myšlienkami, slovami a skutkami vytvára. Podobne to ale funguje aj opačne a ak človek práve vyžaruje čisto a svetlo, lebo práve koná, hovorí a myslí s láskou, tieto svetlé sa stávajú štítom, ktorý ho bude pred účinkami zlej karmy ochraňovať. A to poskytuje obrovskú milosť a možnosť k náprave.

Karma je niečo živé, čo sme vytvorili, a budeme ju musieť prežiť, či už je dobrá alebo zlá. Ale to, ako sa karma prejaví, máme plne vo svojich rukách, lebo karma na nás má iba také účinky, aké jej umožníme svojím momentálnym vyžarovaním. V praktickej rovine to znamená, že karma bude taká, ako práve zmýšľame, konáme a hovoríme - či niekomu závidíme a vyžarujeme temne, alebo mu prajeme a vyžarujeme svetle...

Ak by sa človek prepol a začal myslieť, hovoriť a konať iba to, čo je dobré, aj keby mal tú najťažšiu a najtemnejšiu karmu na svete, nemohla by mať na neho žiadny ťažký dopad a vyplnila by sa iba symbolicky bez toho, aby ho vážne zasiahla. Hoci vysporiadať sa aj so sebaťažšou karmou je také jednoduché, v praxi to znamená urobiť dosť veľké zmeny a vykoreniť zo seba zlo, ktoré ju spôsobilo. Nie každý ale dokáže tieto zmeny urobiť okamžite, hoci sa to dá. Preto treba začať s prácou na zmene čo najskôr. Vyžarovanie človeka totiž stemňujú i rôzne zlozvyky a závislosti. Mnohí by si mohli neraz ušetriť mnohé ťažké životné rany odstránením vecí, ktoré stemňujú ich vyžarovanie, ako cigarety, drogy alebo hoci len občasná opilosť, a znemožňujú im presvetliť svoje vyžarovanie. Každým zatemnením vyžarovania vzniká nutnosť jeho prečistenia, a to nejde tak ľahko, ako ľahko sa dá pošpiniť. Začať s očistným procesom je však potrebné čo najskôr, lebo väčšina ľudí má pred sebou ešte veľké množstvo neodčinenej karmy, a čím ďalej tým viac bude tento proces s prichádzajúcim Svetlom súdu náročnejší.

Pretože karma sa tvorí nielen činmi, ale i slovami a myšlienkami, každý človek sa do procesu tvorenia karmy, či už je to karma osobná, karma skupín alebo karma národu, zapája, lebo nikto nedokáže žiť bez mysle. A sú to práve myšlienky, ktoré dozrievajú v slová a činy. Preto najúčinnejšou cestou k tvorbe dobrej karmy je strážiť svoje myšlienky a hneď v zárodku zavrhnúť všetky temné myšlienky.

Na záver by bolo dobré uviesť konkrétny prípad, ako sa karma prejavuje v praxi. Človek, ktorý má zlú karmu, lebo mnohým svojou nedbanlivosťou spôsobil vážne zmrzačenie, napríklad kráča v práci cez naskladané materiály. Vidiac nebezpečie pádu si v duchu hovorí – toto musím uložiť, lebo sa na tom niekto „zabije“. V tom momente sám padá, ale... pretože práve prechovával svetlé myšlienky, jeho vedomie je tiež čisté, a tak reaguje pohotovo a pošmyknutie na klzkom materiáli mu nespôsobuje žiadne poranenie a dokonca sa ani neudrie. Rovnako tak už keď si vyberal, kadiaľ prejde, rozhodol sa pre lepšiu a menej nebezpečnú cestu, pri ktorej mu vlastne nehrozilo, že sa vážne poraní.

Podobne v každej sekunde náš vnútorný stav ovplyvňuje všetko, čo konáme. Všetko so všetkým súvisí a i zdanlivé maličkosti môžu mať nedozerné následky. O tom ale nemusíme rozmýšľať, stačí keď konáme s láskou a s pevným úsilím o dobro; potom sa nám zákonite bude vo všetkom dobrom dariť.

Mnohí sa ma pýtate, či sa dá karma odvrátiť. Áno, dá sa. Môžeme to vidieť na Jonášovom prípade. Boh svojmu prorokovi povedal, že Ninive sa natoľko prehrešilo, vytvorilo toľko zlých elementálov, že bude musieť byť do troch dní zničené. Prorok sa teda vybral k Ninivčanom a odovzdal im zlú zvesť. Ľudia bedákali a ľutovali svoje hriechy. Keď prešli tri dni, Ninive nebolo zničené, prorok sa nahneval a povedal „Bože, urobil si ma klamárom v očiach týchto ľudí.“

Podľa zákona karmy malo byť Ninive zničené. Jonáš mal teda v určitom zmysle pravdu. Ninive nebolo zničené, pretože ľudia oľutovali svoje hriechy a kajali sa. Dostali svoje ponaučenie. Neskôr prebehol krásny dialóg medzi Jonášom a Bohom, keď Jonáš našiel svoj rozkošatený ricinovník vyschnutý, lebo ho napadol nejaký hmyz. Bože môj, ricinovník je zničený, napĺňa ma to smútkom. Ale Boh odvetil „Teba zarmucuje strata ricinovníka, a ako by som sa cítil ja pri strate celého mesta? Mal som vari dopustiť, aby zákon karmy zničil moje mesto?“ Veľkoleposť Božej milosti je pre naše mozgy nepochopiteľná. Neznamená to, že neexistuje nijaký zákon príčiny a dôsledku. Bez pokánia, ktoré umožňuje zásah Božej milosti, by sa muselo skôr či neskôr splatiť. Možno by medzi tým prešli stovky rokov, ale prišlo by k tomu. Kristus to veľmi výstižne vyjadril, keď povedal, že aj obyčajný pohár vody, ktorý sme dali smädnému, sa nám raz vráti.

Neveríte v karmu? Až okúsite dva – tri razy šľahy jej biča, spoznáte ju, lebo pocítite bolesť. Ľudí by sme nemali posudzovať podľa ich náboženských predstáv, ale podľa ich konania. Myslite na Ježišove slová. Proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené.

Nezabúdajte, svoj vlastný osud máte vo svojich rukách a vaša karma sa odvíja podľa toho, akými myšlienkami sa zaoberáte práve teraz – lebo všetko, čo sa deje, deje sa vždy iba vo večnej prítomnosti.

Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnym odkazom www.vestenietarot.wbl.sk Ďakujem za pochopenie.

Karmické stopy

Je pravda, že nás formuje spoločnosť v ktorej žijeme, ale zárodky tohto formovania si nosíme všade so sebou. V skutočnosti je všetko čo nás trápi, v našej mysli. Zvaľujeme vinu za svoju nespokojnosť, na okolie alebo na svoje pomery a veríme, že keby sme mohli zmeniť podmienky, v ktorých žijeme, boli by sme šťastní. Lenže situácie, v ktorých sa ocitáme, sú len druhotnou príčinou nášho utrpenia.

Prvotnou príčinou je vrodená nevedomosť a z nej plynúca túžba, aby všetko bolo ináč než je. Môžeme sa napríklad rozhodnúť, že unikneme stresu mesta tým, že sa odsťahujeme k moru alebo do hôr. Alebo môžeme osamelý a ťažký život na dedine vymeniť za vzrušujúci život vo veľkomeste. Zmena môže byť príjemná, lebo sa druhotné príčiny nespokojnosti zmenia a môžeme pocítiť spokojnosť. Bude však trvať len krátko.

Korene našej nespokojnosti sa s nami presťahujú do nového domova, kde z nich vyrastú nové sklamania. Nepotrvá to dlho a budeme znova chytení do pasce nádeje a strachu. Môžeme si tiež myslieť, že by se boli šťastní, keby sme mali viac peňazí, lepšieho partnera, dokonalejšie telo, alebo lepšie zamestnanie či vzdelanie. Vieme však dobre, že to nie je pravda.

 

„Bohatí ľudia nie sú oslobodení od utrpenia, ani nový partner nás nemôže uspokojiť vo všetkom, telo zostarne, nová práca zovšednie, atď.“

 

Kým si myslíme, že riešenie našej nespokojnosti sa dá nájsť vo vonkajšom svete, budú naše túžby uspokojované len dočasne. Ak nechápeme túto skutočnosť, sme zmietaní návalmi túžob, večne nepokojní a večne nespokojní. Sme ovládaní svojou karmou a pokračujeme v zasievaní semien budúcej karmickej žatvy.

Také chovanie nás nielen odvádza od duchovnej cesty, ale znemožňuje nám aj nájsť spokojnosť a šťastie v každodennom živote. Kým sa stotožňujeme s lipnutím a odporom pohyblivej mysle, rodia sa v priepasti zívajúcej medzi tým čo je, a tým čo chceme, negatívne emócie. Činy vyplývajúce z týchto emócií, medzi ktoré patria skoro všetky činy vykonávané v normálnom živote, zanechávajú karmické stopy.

 

„Karma znamená čin. Karmické stopy sú následky činov, ktoré zostávajú v mentálnom vedomí a ovplyvňujú našu budúcnosť.“

 

Karmické stopy môžeme do určitej miery pochopiť, ak ich prirovnáme k nevedomým sklonom, s ktorými pracuje západná psychológia. Patria k nim mentálne dispozície, vzory vnútorného i vonkajšieho konania, hlboko vžité reakcie, či navyknutý spôsob uvažovania. Určujú naše emocionálne reakcie na rôzne situácie a intelektuálne chápanie, rovnako ako naše charakteristické emocionálne návyky a intelektuálnu strnulosť. Vytvárajú a ovplyvňujú všetky reakcie, ktorými obvykle odpovedáme na jednotlivé prvky prežívania. Také je fungovanie karmických stôp na hrubej úrovni, ale rovnaký mechanizmus sa uplatňuje aj na tých najjemnejších úrovniach skúsenosti:

Predstavme si muža, ktorý vyrastal v domácnosti, kde sa často odohrávali hádky. Po tridsiatich či štyridsiatich rokoch, čo sa odsťahoval z domu, ide po ulici a prejde okolo domu, kde sa ľudia hádajú. V noci sa mu potom sníva, že sa háda so svojou ženou alebo priateľkou. Keď sa ráno zobudí, cíti sa ublížene a sťahuje sa do seba. Jeho partnerka si to všimne a na jeho náladu zareaguje, čo ho rozladí ešte viac. Tento sled skúseností nám o karmických stopách čosi napovedá. Keď bol muž malým chlapcom, reagoval na hádky doma strachom, hnevom a pocitom ublíženia. Cítil k hádkam odpor, čo je zvyčajná reakcia, a tento odpor zanechal v jeho mysli stopu. O niekoľko desaťročí neskôr ide okolo nejakého domu a počuje hádku. Táto druhotná príčina stimuluje starú karmickú stopu, ktorá sa prejaví ešte v ten deň vo sne. Vo sne muž reaguje na provokácie svojej snovej partnerky pocitmi hnevu a ublíženia.

 

„Jeho reakcia je riadená karmickými stopami, ktoré sa od detstva zbierali v jeho mentálnom vedomí, a ktoré boli od tej doby pravdepodobne veľakrát posilnené.“

 

Keď partnerka vo sne, ktorá je len projekciou jeho mysle, muža provokuje, on reaguje odporom, rovnako, ako keď bol ešte dieťaťom. Odpor, ktorý cítil vo sne, je nový čin, ktorý vytvára novú karmickú stopu. Keď sa potom zobudí, je vtiahnutý do negatívnych emócií, ktoré sú plodom jeho predošlej karmy – ku svojej partnerke cíti odcudzenie a odstup. Aby to však bolo ešte zložitejšie, aj jeho partnerka reaguje v súlade so svojimi karmickými podmienenými navyknutými sklonmi a chová sa podráždene, odtiahnuto, kajúcne alebo servilne, na čo muž reaguje opäť negatívne a zasieva ďaľšie karmické semená.

Akákoľvek reakcia na akúkoľvek situáciu – vonkajšiu či vnútornú, v spánku či pri bdení – ktorej korene sú v lipnutí či odpore, zanecháva v mysli stopu.

 

„A pretože karma ovplyvňuje naše reakcie, zasievame týmito reakciami ďaľšie karmické semená, ktoré opäť ovplyvňujú ďaľšie reakcie, atď.“

 

Takto sa karma stále znásobuje. To je koleso sansáry, nepretržitý cyklus akcie a reakcie. Tento príklad sa síce týka fungovania karmy na psychickej úrovni, karma však určuje našu existenciu po všetkých stránkach. Utvára citovú aj rozumovú stránku života jednotlivca, rovnako ako spôsob vnímania a chápania existencie, telesné pochody aj mechanizmus príčiny a následku vonkajšieho sveta.

Karma riadi všetky aspekty našej skúsenosti bez ohľadu na to, či sú dôležité alebo nie. Karmické stopy odtlačené v mysli sú ako semená. A rovnako ako semená, aj ony vyžadujú určité podmienky, aby sa mohli prejaviť.

 

„Tak ako semená potrebujú na klíčenie a rast správny pomer vlahy, svetla, živín a tepla, prejaví sa aj karmická stopa až vtedy, keď nastane vhodná situácia. Jednotlivým prvkom takej situácie, ktorá podporuje prejavenie sa karmy, hovoríme druhotné príčiny a podmienky.“

 

Je dobré premýšľať o karme ako o procese príčiny a následku, lebo to vedie k poznaniu, že každá voľba, urobená v reakcii na akúkoľvek vnútornú či vonkajšiu situáciu, má svoje následky. Len čo naozaj pochopíme, že každá karmická stopa je semeno budúcich karmou riadených činov, môžeme toto pochopenie využiť na to, aby sme prestali vytvárať negativitu a miesto toho vytvárali podmienky, ktoré ovplyvnia náš život pozitívne. Alebo, ak vieme ako na to, môžeme nechať svoje emócie, aby samy seba oslobodzovali už pri svojom vzniku, lebo týmto postupom bránime vzniku novej karmy.

Negatívna karma

Ak reagujeme na nejakú situáciu negatívne, odtlačí sa do našej mysle stopa, ktorá bude mať, len čo dozrie, na naše životné pomery negatívny vplyv. Keď sa na nás napríklad niekto hnevá a my odpovedáme hnevom, stopa, ktorá práve vznikla, zvyšuje pravdepodobnosť, že v nás hnev opäť vznikne, a že sa opäť ocitneme v situácii, ktorá bude vhodná pre vznik tohto navyknutého spôsobu konania. Môžeme si to veľmi ľahko všimnúť, ak budeme sledovať seba alebo niekoho v okolí, kto často prepadá hnevu.

Ľudia, ktorí často prepadnú hnevu, sa skoro stále dostávajú do situácií, ktoré ich k hnevu zdanlivo oprávňujú, ale nestáva sa to tým, ktorí mu obvykle neprepadajú. Je to tým, že aj keď sa vonkajšia situácia nelíší, rôzne karmické sklony spôsobujú vznik odlišných subjektívnych svetov. Impulzívny prejav emócií môže mať vážne následky a vyvolať prudké reakcie.

Hnev môže viesť k hádke alebo k inému druhu deštruktívneho chovania. Ľudia si dokážu ubližovať fyzicky aj citovo. A neplatí to len pre hnev. Aj strach môže v človeku, ktorý ním trpí, vyvolať silný stres, vzdialiť ho ostatným, atď. Nie je teda príliš ťažké pochopiť, že negatívne konanie vytvára negatívne stopy ovplyvňujúce negatívne našu budúcnosť.

 

„Negatívna stopa vzniká aj v prípade, že emóciu potlačíme. Potláčanie je prejav odporu.“

 

Prebieha tak, že vo svojom vnútri čosi spútame alebo to vyhodíme von a zatvoríme pred tým dvere, čím odsunieme časť svojej skúsenosti do tmy, kde bude zdanlivo nepriateľsky čakať, až ju privolá vhodná druhotná príčina. Prejavuje sa to mnohými rôznymi spôsobmi. Keď napríklad potlačíme žiarlivosť, môže to časom viesť k citovému výbuchu alebo k nespravodlivému obvineniu človeka na ktorého žiarlime, a to aj napriek tomu, že si svoju žiarlivosť nepripúšťame.

 

„Aj mentálne odsúdenie je čin, ktorý je založený na odpore, a vytvára preto semená negatívnej karmy.“

 

Pozitívna karma

Namiesto týchto dvoch vyššie spomínaných negatívnych reakcií, t.j. podliehania karmickým sklonom či ich potláčania, sa môžeme na okamih zastaviť, pohliadnuť do svojho vnútra a vytvoriť na negatívnu emóciu protilátku.

 

„Keď sa na nás napríklad niekto hnevá a my reagujeme hnevom, je protilátkou súcit.“

 

Spočiatku nám môže pripadať, že sa do súcitu nútime, a že nie sme úprimní. Keď si však uvedomíme, že človek, ktorý nás rozčúlil, je ovládaný svojou vlastnou podmienenosťou a naviac trpí, lebo jeho vedomie je spútané jeho vlastnou negatívnou karmou, pocítime súcit a môžeme sa začať zbavovať navyknutých negatívnych reakcií. Takto postupne smerujeme svoju budúcnosť pozitívnym smerom.

 

„Táto nová reakcia, ktorej koreňom je stále ešte túžba, v tomto prípade túžba po cnosti, kľude alebo duchovnom raste, vytvára pozitívnu karmickú stopu. Zasievame tak semeno súcitu.“

 

Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že až sa nabudúce stretneme s hnevom, odpovieme súcitom, ktorý nám dáva pocit väčšej pohody a viac priestoru než obmedzený sebaobranný hnev.

Konanie cnostných činov postupne pretvára naše reakcie na svet a my okamžite zisťujeme, že hnevu v našom vnútri i v našom okolí ubúda. Ak budeme v tomto cvičení pokračovať, súcit sa v nás začne prebúdzať sám od seba, bez vynaloženia akéhokoľvek úsilia. Keď bude naše konanie vychádzať z porozumenia karme, môže naša myseľ využiť všetky skúsenosti, vrátane tých najosobnejších a najprchavejších, každodenných snov, ako pomôcky na duchovnej ceste.

Oslobodzovanie emócií

Najlepšie odpovieme na negatívne emócie, keď zotrváme v nedualistickom stave bdelého vedomia a bez lipnutia a odporu umožníme emóciám, aby samy seba osobodili. Ak to dokážeme, emócia nami preletí ako vták letiaci priestorom a nezanechá po sebe žiadnu stopu. Vznikne, a potom sa sama od seba rozpustí v prázdnote.

 

„V tomto prípade sa karmické semeno síce tiež prejaví – ako emócia, myšlienka, telesný pocit alebo podnet k určitému chovaniu – ale pretože naň nereagujeme ani lipnutím, ani odporom, nevzniká žiadne semeno budúcej karmy.“

 

Keď v nás napríklad vznikne závisť a my jej umožníme rozpustiť sa v bdelom vedomí bez toho, aby sme ju potláčali alebo sa ňou nachali ovládnuť, náš karmický sklon k závisti zoslabne. Nevykonáme totiž žiadny nový čin, ktorý by ho posilnil. Tento spôsob oslobodzovania emócií pretína samotný koreň karmy. Je to, akoby sme spálili karmické semená skôr, než dostanú príležitosť vyrásť do životných ťažkostí.

Možno sa pýtate, prečo je oslobodzovanie emócií vhodnejšie než vytváranie pozitívnej karmy. Je to preto, že nás všetky karmické stopy zväzujú a nútia nás prijímať určitú obmedzenú identitu. A cieľom duchovnej cesty je úplné oslobodenie od všetkej podmienenosti. To ale neznamená, že oslobodený človek nemá kladné rysy, napríklad súcit. Kladné vlastnosti má aj naďalej. Ak však nie sme ovládaní karmickými sklonmi, vidíme svoju situáciu jasne a dokážeme na ňu reagovať spontánne a primerane a nenecháme sa ťahať jedným alebo tlačiť druhým smerom.

 

„Bežný súcit vznikajúci z pozitívnych karmických sklonov je veľmi dobrý, ale ešte lepší je najvyšší súcit, ktorý je dokonalý a vzniká bez úsilia v človeku oslobodenom od karmickej podmienenosti.“

 

Najvyšší súcit nám dáva viac priestoru, viac obsiahne, je účinnejší a nie je v zajatí klamu dualizmu. Najlepšou reakciou na emócie je teda umožniť im, aby samy seba oslobodili. Kým však vo svojej praxi nepokročíme a nedosiahneme v nej istotu, bude to veľmi ťažké. Ale bez ohľadu na to, aká je naša prax práve teraz, všetci sa môžeme rozhodnúť, že sa v okamihu, keď emócia vznikne, zastavíme, bdelo si uvedomíme ju i seba a zvolíme svoju reakciu tým najvhodnejším spôsobom akého sme schopní.

 

„Všetci sa môžeme naučiť oslabovať silu karmických sklonov a návykov. Môžeme využívať pojmové myslenie a pripomínať si, že prežívaná emócia je len výsledkom dozrievania predošlých karmických stôp.“

 

Tak budeme schopní upustiť od stotožňovania sa s emóciou, alebo od vlastného uhla pohľadu a dokážeme sa zbaviť svojej neustálej sebaobrany. Len čo sa uzol emócií rozviaže, naše vedomie sa uvoľní a získa viac priestoru. Môžeme potom voliť pozitívnejšie reakcie a zasievať tak semená pozitívnej karmy. Opäť je však veľmi dôležité, aby sme to dokázali bez potláčania emócií. Ak pestujeme súcit, musíme byť uvoľnení. Ak myslíme na dobré veci, nesmieme pritom vytrvalo potláčať v sebe hnev.

 

„Duchovná cesta tu nie je na to, aby prinášala úžitok len vo vzdialenej budúcnosti alebo v našom budúcom živote.“

 

Keď sami seba cvičíme v pozitívnych reakciách, premieňame svoje karmické stopy a rozvíjame vlastnosti, ktoré spôsobujú vznik pozitívnych zmien v živote, ktorý žijeme práve teraz. Ak si čím ďalej tým zreteľnejšie uvedomujeme, že každá skúsenosť, aj tá najnepatrnejšia a najosobnejšia, má svoje následky, môžeme to využiť na premenu svojich životov a snov.

Nečistoty vedomia

Karmické stopy v nás pretrvávajú ako psychické pozostatky činov, ktoré sme vykonali z lipnutia či odporu. Jedná sa o nečistoty uložené v sklade vedomia jednotlivca, v tzv. künži namše. Aj keď sa o künži namše hovorí ako o akomsi sklade, je tento výraz vlastne totožný s výrazom nečistota vedomia – ak neexistujú nečistoty vedomia, neexistuje ani künži namše.

 

Nie je to vec ani miesto, je to mechanizmus tvoriaci základ dualistického prežívania.

 

Sklad vedomia je rovnako bezpodstatný ako súhrn návykov, a rovnako mocný ako tie návyky, ktoré nám umožňujú chápať zmysel jazyka, vnímať tvary ako predmety a existenciu považovať za čosi zmysluplné, čo môžeme riadiť a chápať. Künži namše býva zvyčajne prirovnávané ku skladisku alebo úschovni, ktoré sa nedajú zničiť. Môžeme si ho predstaviť ako miesto, kde sa skladujú súbory vzorov a modelov chovania. Je to gramatika našej skúsenosti, na ktorú pôsobí väčšou či menšou mierou každý čin, ktorý konáme vnútri či mimo seba, fyzicky či mentálne.

 

Kým existujú v mysli človeka navyknuté sklony ku konaniu, existuje aj künži namše. Nezaniká ani vtedy, keď človek zomrie a jeho telo sa rozpadne.

 

Karmické stopy pretrvávajú v mentálnom vedomí, kým nie sú očistené. A až vo chvíli, keď sú celkom očistené, prestáva künži namše existovať a človek sa stáva buddhom.

Z knihy od Tenzin Wangyal: Tibetská jóga sna a spánku